Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na plný úväzok je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa na Slovensku. Čo všetko však spojenie „zabezpečiť stravovanie“ pre zamestnávateľa obnáša? A ako je to so stravovaním v prípade dohodárov či počas služobných ciest?

Otázok ohľadom zabezpečenia stravovania je skutočne mnoho. Preto sme pre vás odpovede na všetky tie najdôležitejšie zhrnuli do nasledujúcich 8 bodov.

1. Zásady správnej výživy

Strava, ktorú je povinný zamestnávateľ zabezpečiť svojim zamestnancom, nemôže byť akákoľvek. Podľa Zákonníka práce musí totiž stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy a ak je poskytované v stravovacom zariadení zamestnávateľa, malo by zahŕňať jedno teplé hlavné jedlo aj vrátane nápoja.

2. Spôsoby zabezpečenia stravovania

Ako sme už načrtli vyššie, zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení. Ak však stravovanie vo firemnej kantíne zabezpečiť nevie, môže využiť tiež zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti pracoviska.

Treťou a v praxi najbežnejšou možnosťou je však zabezpečenie stravovania formou gastrolístkov, ktoré dávajú zamestnancom možnosť najesť sa v zariadení podľa vlastného výberu.

O tom, akým spôsobom bude zamestnancovi poskytovaná možnosť stravovať sa, pritom rozhoduje priamo zamestnávateľ. Čiže ak by firma mala k dispozícii vlastnú jedáleň, no zamestnanec by napriek tomu požadoval gastrolístky, nemal by na ne žiadny právny nárok.

3. Komu má zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravu

Nárok na poskytnutie stravy má podľa Zákonníka práce každý zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak pritom pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (hoci nie je povinný) zabezpečiť zamestnancovi aj poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

4. Ako je to s dohodármi

Veľa otázok v súvislosti s poskytovaním príspevku na stravu vzniká aj pri takzvaných dohodároch. Nie je to však vôbec komplikované. Ak totiž zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky, musí tieto lístky poskytnúť každému zamestnancovi za každý pracovný deň, počas ktorého pracoval viac ako 4 hodiny.

To znamená, že ak zamestnanec za deň odpracuje menej ako 4 hodiny (čo je pri polovičnom úväzku bežné), nárok na stravný lístok mu nevzniká. 

Znamená to teda, že ak vykonávate prácu na základe dohody mimo pracovného pomeru, počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti, zamestnávateľ vám nie je povinný zabezpečovať stravovanie.

Rovnako je to v prípade, ak ste zamestnancom na materskej dovolenke alebo bývalým zamestnancom. Zabezpečiť stravovanie vám však môže, ak sa o poskytnutí stravných lístkov v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce dohodol so zástupcami zamestnancov.

5. Hodnoty stravných lístkov a príspevok zamestnávateľa

Minimálna hodnota stravného lístka je od 1. decembra 2016 3,38 eur a maximálna hodnota 4,50 eur. Z tejto hodnoty zamestnávateľ hradí zamestnancovi najmenej 55 %.

Suma, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi prispieva na stravu, je oslobodená od dane z príjmov a tiež od sociálneho a zdravotného poistenia.

V prípade, že by sa však zamestnávateľ rozhodol uhradiť celú hodnotu stravného lístku, môže tak spraviť pomocou sociálneho fondu (ktorý je rovnako oslobodený od daní a odvodov). Tento príspevok však nemôže byť vyšší ako časť, ktorú by hradil sám zamestnanec.

6. Peňažný príspevok

Existujú aj prípady, keď môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravu v peňažnej forme. Ktoré to sú?

Peňažný príspevok sa poskytuje v prípade, ak zamestnávateľ nedokáže zamestnancovi zabezpečiť stravu v blízkosti jeho pracoviska alebo v prípade, ak zamestnanec kvôli zdravotným problémom nemôže využiť spôsoby stravovania, ktoré mu zabezpečuje zamestnávateľ. Samozrejme, zamestnanec na to musí mať potvrdenie o lekára.

V týchto prípadoch je peňažný príspevok poskytnutý zamestnávateľom oslobodený od daní a odvodov rovnako ako v prípade príspevku na stravné lístky.

7. Služobné cesty

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na dlhodobú pracovnú cestu, nevzniká mu za tento deň nárok na stravný lístok, ale na stravné. V prípade tuzemskej pracovnej cesty sa toto stravné odvíja od počtu hodín, počas ktorých je zamestnanec na služobnej ceste.

Kalendárny deň je rozdelený na tri časové pásma, z ktorých každé má stanovenú určitú výšku stravného:

• 5 až 12 hodín: 4,50 eur

• nad 12 hodín do 18 hodín: 6,70 eur

• nad 18 hodín: 10,30 eur

O tom, ako postupovať s príspevkom na stravu v prípade zahraničnej pracovnej cesty, sa dočítate na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

8. Domáca práca – home office

Nuž a napokon netreba zabudnúť ani na to, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie aj tým zamestnancom, ktorí vykonávajú svoju prácu z domu či cez telefón.

Zdroj: Zákonník práce, § 152 Stravovanie zamestnancov