Do nákladov si môžu živnostníci zahrnúť aj gastrolístky či stravovacie karty a ročne tak ušetriť aj viac než 1000 eur. Zistite, aké povinnosti musíte v súvislosti s uplatnením stravného splniť v roku 2017.

Zníženie dane schvaľuje samotný zákon

Zníženie daňového základu pomocou stravných lístkov nie je žiadny trik. Táto možnosť vychádza priamo zo zákona o dani z príjmov. Podľa § 19 ods. 2 písm. p) si môže živnostník uplatniť výdavky na stravovanie pomocou gastrolístkov alebo stravovacej karty každý pracovný deň po odpracovaní 5 až 12 hodín. Živnostníci majú tiež právo na uplatnenie výdavkov na stravu aj počas pracovnej cesty, vyplýva z § 19 ods. 2 písm. e).

Do nákladov ide celá hodnota stravného lístka

Rovnako ako gastrolístky, aj stravovacia karta umožňuje SZČO znížiť základ dane o výdavky na obed v maximálnej hodnote 4,50 € za každý pracovný deň. Ak živnostník odpracuje počas roka 250 dní, ročný základ dane si tak môže znížiť až o 1125 € (4,50 € x 250 dní).

Hodnotu gastrolístkov určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a od 1. decembra 2016 sa suma stravného pre 5 až 12 hodinový úsek zvýšila na spomínaných 4,50 €. Táto hodnota bude platná počas celého roka 2017.

Výdavky na stravné potvrdíte daňovým dokladom

Pokiaľ si chce živnostník uplatniť výdavky na stravné, nákup obedov musí vedieť hodnoverne preukázať. Zbieranie účteniek za každé jedlo nie je nutné, vystačíte si s daňovým dokladom o kúpe stravných lístkov alebo faktúrou o dobití karty. Či už vašu peňaženku vypĺňajú gastrolístky alebo stravovacia karta, preukázanie výdavkov za stravné formou faktúry je aj z administratívneho hľadiska jednoduchšie.

Uplatniť si môžete 4,50 € za každý odpracovaný pracovný deň

Ak je cena vášho obeda alebo samotného stravného lístka vyššia ako maximálna hodnota denného výdavku na jedlo, aj tak si do svojich výdavkov môžete uplatniť najviac 4,50 €.

Počítajú sa aj víkendy

Každému živnostníkovi je umožnené zahrnúť medzi výdavky aj stravné lístky, ktoré minul cez sobotu či nedeľu. Jedinou podmienkou je, aby ich použitie vedel zdokladovať a preukázať, že v daný deň pracoval. Urobiť tak môže napríklad účtenkou, faktúrou alebo cestovným príkazom, ktorý sa musí vzťahovať ku dňu, keď sa stravenka či stravovacia karta použila.

Vedzte však, že využívanie stravných lístkov je pre SZČO v rámci jedného týždňa stanovené na maximálne 6 pracovných dní. Takže nadmerne usilovní živnostníci si vedia zahrnúť do nákladov najviac jeden víkendový obed.

Stravné za uplynulé obdobie sa uplatniť nedá

Gastrolístky zakúpené za minulé časové obdobie si živnostník do nákladov pre zníženie daňového základu zapísať nemôže. To znamená, že stravné lístky zaobstarané uprostred roka nemožno použiť za mesiace v prvom štvrťroku. Je logické, že ak začne živnostník vykonávať podnikateľskú činnosť niekedy počas roka, stravenky v predchádzajúcom období nemohol použiť.

Takto zakúpené stravné lístky sa nedajú použiť, pretože nie je splnená podmienka preukázanosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, uvádza sa na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.

Podnikateľ, ktorý je zároveň zamestnancom, nemá na stravné ako SZČO nárok

Živnostníci si nemôžu uplatniť nárok na výdavky za stravovanie v tom prípade, ak sú okrem SZČO zároveň zamestnancami. Dôvodom je fakt, že im u zamestnávateľa už jeden príspevok na stravovanie zo zákona patrí.

Ani paušálne výdavky neumožňujú uplatniť výdavky za stravné lístky

V prípade paušálnych výdavkov, keď sú výdavky živnostníka určované percentom z jeho príjmov, sa podnikateľovi výdavky na stravné lístky neumožňujú uplatniť.